Exhibition: Slovak Alternative Graphics
Type: Group
Date: 2011/09/24
Duration: 2011/11/05
Gallery: Cyprián Majerník Gallery, Bratislava, Slovakia
Curator: Alena Vrbanová
PRESS RELEASE:
Výstava v retrospektívnom zábere reflektuje zlomové obdobia a dôležité iniciatívy autorov od konca 50. rokov 20. storočia v slovenskom umení média grafiky. Prvú neoavantgardnú vlnu v povojnovom umení reprezentoval informel ako úplne svojbytný prejav abstraktného umenia. Na výstave je zastúpené toto obdobie štrukturálnou polohou M. Čunderlíka, M. Urbáska a J. Jankoviča. Silný vplyv na nový jazyk a techniky v grafike tu mala maľba v zmysle hľadania pojmu novej obrazovosti aj vďaka lettrizmu, ktorého znakový jazyk podnietil v rámci grafiky pečiatkovú tlač (M. Urbásek a ďalší) alebo strojopis (S. Filko, R. Sikora, M. Adamčiak a ďalší). Informel sledoval tiež presahy umeleckých druhov a prekročenie ich pôvodných modernistických limitov. Druhú dôležitú kapitolu vo vývine neklasickej grafiky reprezentuje konceptualizmus, ktorý má v slovenskom umení 60. a 70. rokov mimoriadny význam a kvalitu. Aj konceptualisti, hoci nie striktne programovo, priniesli nový ideový základ do chápania umeleckej grafiky a to predovšetkým jazykom, ktorý vychádzal z nájdenej a privlastnenej obrazovej a javovej reality. Na výstave sú zastúpení S. Filko, J. Koller, J. Želibská, R. Sikora, D. Tóth.
Obdobie začiatku a kulminovania normalizácie v 70. rokoch tieto konceptuálne a čiastočne aj pop-artové iniciatívy vytesnilo do pozície neoficiálneho umenia. V jeho kontexte pokračovali nové iniciatívy v tvorbe grafického jazyka a aplikácie netradičných techník. V roku 1973 ako prvý tvorivo aplikoval počítačovú grafiku sochár J. Jankovič, krátko nato D. Fischer a D. Tóth. Kontinuálne sa tejto oblasti venuje najmä J. Jankovič. V polovici 70. rokov sa rozšírili v konceptuálne orientovanej grafike najmä reprografické techniky v rôznych kombináciách a možno ich považovať za autorské, často experimentálne techniky. Ofset, pôvodne čisto polygrafickú technológiu, aplikoval M. Mudroch, reprodukčnú techniku xeroxu V. Rónaiová a ďalší. Na začiatku 80. rokov pôvodne ako kresebnú techniku využíva detské pečiatkové štočky I. Kalný. Podobne si privlastňuje nájdenú tlač (najmä anonymné obaloviny) O. Laubert. Vytvára z nich priestorové či plošné kumulácie a koláže v duchu vizuálnej poézie. Ide o ojedinelý koncept privlastnenej polygrafickej tlače a nové uchopenie pop-artových odkazov. S nájdeným mediálnym obrazom v duchu neodadaizmu pracoval aj P. Rónai, ktorý výrazne poznačil konceptuálny základ grafiky 90. rokov a súčasnosti.
Dôležitým medzníkom vo vývine alternatívnej grafiky je koniec 80. a začiatok 90. rokov. Konceptualizmus v jeho post a neo variantoch sa stávajú aktuálnymi vo svojich nových technických a ideových impulzoch. Otvárajú sa možnosti pre autorský experiment (Ľ. Stacho, P. Kalmus), techniky sú autorsky interpretované (B. Baláž, M. Sokol) a do popredia v kontextoch mladej generácie sa dostáva jazyk a technológie internetu, videa a počítačových softvérov a ich fúzovania či čoraz sofistikovanejšej simulácie. Grafická matrica či štočok sú elektronické, teda tekuté a premenlivé. Jazyk autonómne vytváranej rukopisnosti je dokonale simulovateľný, no viacerých autorov stále inšpiruje expanzia nájdených a komentovaných či transformovaných mediálnych obrazov. Grafika tak tvorí akúsi osnovnú techniku pri vzniku digitálneho obrazu či objektu (ako matrice alebo prototypu diela).
-av-