------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 

ESENCIA GEOMETRIE A TEXTU

Martin, Galéria Hoechst - Biotika, 21.9. – 3.12.2006

Výstavné stretnutia trnavských výtvarníkov Márie a Blažeja Balážovcov sú vždy zaujímavou prezentáciou dvoch svetov v rámci jednej vizuálnej kultúry. Teraz sa predstavili výstavou Mária Balážová, Blažej Baláž – Yesencia.

Mária Balážová (1956) po počiatočnom období scénografie, módy a objektu od roku 1992 dôrazne zakotvila v médiu maľby. Jej erbovým znamením sa stáva cyklus plátien Hadia geometria (od 1994 dodnes, viz. At. Č. 7/00, 6/01, 22/04). Znamená pre ňu bod obratu, razantné vykročenie k definovaniu vlastného jazyka geometrickej abstrakcie. Ide o rozsiahly cyklus vyše 50 diel, ktoré predstavujú plátna s čiernym štylizovaným telom hada najskôr v sivom pozadí (od 1994), neskôr v jasnom červenom obrazovom poli (od roku 1999). Ich kombináciou sa ustaľuje základná geometrická platforma, kde figuruje koncentrovaný poriadok tvarov a morfing znaku so symbolicko-spirituálnym znením. Plochý, lomený hadí trup s kosoštvorcovou hlavou kobry zostáva nosnou „figúrou“ v tomto geometrickom vzorci. Prvotný labyrint tela a emblému hadej hlavy sa postupne rozširuje o nové nesymetrické riešenia a ďalšie možnosti čítania. Pripomína to tajné písmo, architrávy svätýň a totemy, kamenárske značky, monolity architektúr, výstražné signály... Ide o znaky kultúrnej pamäte, znaky historického vedomia, ide o intuitívne vyhmatávanie novotvaru a zároveň vedomú väzbu na starobylé civilizácie.

Mária Balážová na jednej strane prináša zovretú architektúru obrazu, pevnú a reduktívnu formu a na strane druhej otvára veľký komunikačný priestor pre hru a kombinatoriku znakov a symbolov. Odosobnený prednes a vylúčenie maliarskeho rukopisu paradoxne len podporuje vnútornú stavbu a silu zvoleného symbolu – archaickosť hadieho „ornamentu“ v postmoderných súradniciach. Môžeme to vnímať aj ako prekračovanie oblasti geometrickej abstrakcie, ako polemiku autorky s jej ortodoxnou líniou, kladie otázky o obsahu a pripúšťa figuratívne čítanie svojich diel.

Spektrum tvorby Blažeja Baláža (1958, viz. At. č. 11/97, 6/01, 21/03, 16-17/05) v posledných dvoch desaťročiach zahŕňa grafiku, kresbu, objekty, inštalácie aj performancie. Jeho uvažovanie v maľbe považujem za dominantnú sféru jeho vyjadrovania. Tu predovšetkým monochrómna maľba a text tvoria dve konštanty tejto línie. Baláž rozvíja osobité postkonceptuálne stratégie v našom kontexte. Absorbujúc malevičovskú a duchampovskú lekciu uprednostňuje analytické postupy, metatexty, intelektuálne pozadie a preferovanie nemimetickej maľby. Jeho monochrómy vytvárajú iba vstupné magnetické pole, ktoré priťahuje ďalšie vrstvy a konštrukcie. Predstavujú vyrovnanie sa s tradíciou modernej a monochrómnej maľby, razantný diskurzívny priestor na ploche maľby. Ide o cyklus rozmerných jednofarebných štvorcov, pokrytých obrúsenými mincami, prípadne ich pilinami, či rozsypaným makom. Tak vzniká „druhá koža“ maľby, isté vizuálne rozhranie, jednofarebná doska s možnými odkazmi mimo obrazovej plochy. Cez zrnko prachu, pilín a maku dokáže vypovedať o väčších príbehoch a hodnotách.

Práca s jazykom, textom a prekrývanie ich kultúrnych kontextov je druhou silnou stránkou Balážovej tvorby. To umožňuje otvorenejšie reagovať na politicko-spoločenskú situáciu dneška, vyhrotenejšie pomenúvať sociálny kontext. Ide o osobité stretnutie, napätý prevod z obrazového na alfabetické kódovanie. Text je aktívny prvok, on je katalyzátor významu aj výtvarného podania. Tieto grafémy, novotvary trefne poukazujú na zneužívanie textu v ideologickom rámci – premenu ideí na vyprázdnenú frázu, slogan, nástroj moci. Balážove textové vzorce boli zo začiatku plasticky – stočenou textíliou, neskôr obrúsenými mincami a pilinami z nich, dnes autor uprednostňuje digitálne tlače, kresby, maľby s preparovaným plátnom. Vrcholným momentom v tomto procese je cyklus prác Treptomachia (od roku 2004), kde Blažej Baláž radí za sebou deväťpísmenové slová v štvorcovom rastri 3 x 3. Vznikajú pritom veľkoformátové textové steny, lingvistické strety, kde susedstvo písmen vytvára horizontálne a vertikálne nové a nové možnosti čítania a tvorby slov v rozličných jazykoch. Tento vojenský lingvistický poriadok a náhodné stretnutia v „babylone“ jazykov tvoria silný vnútorný reťazec významov a asocoácií. Vzniká opticky „rozptýlené“ prostredie písmen, intelektuálna šifra s nutnosťou dekódovania znakových systémov.

Predstavenie dvojice umelcov Márie Balážovej a Blažeja Baláža v spoločnom výstavnom projekte dáva divákom ojedinelú možnosť sledovať odlišnosť ich prístupov ku svetu a spôsobu práce, dlhodobé formovanie ich individuálnych ciest pri prezentácii vizuálnej esencie“ geometrie a textu.

Vladimír Beskid,

upravený text z katalógu

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Esencia geometrie a textu, page 9 – Vladimír Beskid: The Essence of Geometry and Text (exhibition, Martin, Galéria Hoechst-Biotika /Hoechst- Biotics Gallery, 21.9. – 3.12.2006)

The exhibition of the Trnava based artists Mária and Blažej Baláž is held under the title Yesencia in Martin, Slovakia. Mária Balážová (1956) is particularly renowned thanks to the series of paintings entitled The Serpent Geometry (from 1994 onwards). Blažej Baláž (1958) has contributed to the fields of graphic art, drawing, object, installation and performance. Regarding Baláž´s post-conceptual strategies, the monochrome painting and text are cardinal.