TEXTUAL FIELDS WITH BB SIGNATURE


In the course of the last two decades (1988 – 2007), the Slovak artist Blažej Baláž, by his long and scheduled work in the field of post-conceptual text, has remarkably contributed to the textual art falling within Slovak and foreign visual cultures. Besides graphics, painting, objects and installations, language and its „textual figures“ set up the main sphere of his present interest and research. His pictures are inevitably graphically equipped with letter, word, text and their permutations. Absorbing conceptual artistic lesson Baláž uses mainly analytic approaches or rational de-constructions of textual and pictorial structures. He prefers non-mimetic painting with reduced sign systems and a concentrated utterance.

This semantic research into language units and sets is brought into a continuous conflict with the world, society and arts. Powered by this conflict and strain, the author “brands“ letters, words and signs into his canvas.

From the very beginning there is an apparent allusion to the limits of the picture itself or to a different definig of the pictorial culture. Baláž schematically works out a non-pictorial visual modem functioning on the basis of a strained transposition from pictorial into alphabetical coding and vice versa. The picture is no longer based on the traditional figure scene or a pictorial stage of storry with spacial illusion. In this case the „textual painting“ becomes an open field, wall or placard onto which the textual structure is projected. Thus, there is created „the second skin“ of the painting or a sort of visual boundary on which both painting and text take part.

Baláž´s selected textual figures are the continuous allisions to language limits and various skimming of its place within the pictorial field. Text is the active element and the semantic catalyst of the graphic interpretation. Finally, there is an allusion to the limits of translation or transcription of two parallel worlds – pictorial and textual sign systems.

Baláž is definitely powered by his effort to find and restore the order in the system of the world and picture. There is always felt the „Guttemberg´s obsession“  to create a solid base or matrix in ortder to impose it to the world: confirmation, time document, coinage and carving.

His analytical and critical thinking result in conscious condensation: concentration, compression and „liquefying“ of the present lead to resolute and direct statements.

Baláž forms peculiar ways to grasp the world by grasping the word. Using metatexts he creates in his paintings intelectual discourse fields.

First, there dominates one grapheme, selected word, or dialoque of a couple (e.g. Čierna kresba (“Black painting“) – „Z“, „X“, 1989; M+B, 1991; AH, 1991). Later on, the word becomes the key element, which is a language unit or an information code with an inherent semantic spectrum. The word is statement, challenge, appeal, and multisyllabic punch. One word is an intellectual play, another is a figure poem. There is created a sort of tautological narration: “lov na sLOVo“ so svete, kde vládne “IDEATH“ (1992/1993).

A formated “SlovObraz“ (“WordPicture“) appears in a form of a commentary, which equals a stoical “g-losovanie“ (“glossing-drawing“), picking, or creating words from advertisementbrochures, bank leaflets, various forms, magazines, or even paper headlines and news (MASINERIA, 2004; IDEOLOGIA, 2003; Neverím bankárom (“I do not trust the bankers“), 2006; DEPRESION, 2006; TREPTOMACHIA.SK – SME (The tired democracy and fresh understanding of power), 2004. SlovObraz represents imperative, ethical exclamation and “art of conscience“. Capital letters and their slogans continually march on the scene. The war of words is the war of worlds. Baláž can thus openly or even sarcastically react to the present political and social situation. So, the current social context can be designated in a more critical way (DEMOCRAZY, 1991/1992; POLETIKA, 1993; CELEVRITI, 2004; TOTOJEZIVOTPRESVINE, 2006/2007). These graphemes and neologisms appropriately refer to the use and misuse of the text in an ideological framework, to the transformation of ideas into an empty phrase, slogan, or means of power.

SlovObraz casts dout on dirty money and practices, erodes the disease (“ne-moc“ means “non-power“ or “disease“) of money and artificial authorities or celebrities. The picture is created by means of apparatchik stamps (Dôverné 1-2, 1991), using ground coins and their dust (Geld macht frei, 2001; CLEANMONEY, 2002; GODSAVEUS, 2003; WETRUSTIN, 2003-2007), adopting newspaper inscriptions (TREPTOMACHIA.SK – SME 1228p15 (Only clean pelple with white hands), 2004), or by a series of private attacking letters addressed to the representatives of the government (WART 1-7, 2007).

The problem of the role of art and artist in the environment with a “dirty“ culture is posed here (HEART, EARTH, 1992/1993; Mŕtvy umelec, dobrý umelec („Good artist, dead artist“), 2001; ARTHIVSTORY, 2003; Umenie kradnúť (“Art to steal“), Umenie zabíjať (“Art to kill“), Umenie klamať (“Art to lie“), a triptych 2004; TREPTOMACHIA.SK – SME 1228p11 (Artist´s skin is not for sale), 2004.

In this process of denoting things, in the chain of  Obsadenie, Omastenie and Očistenie (titles of works from 2005), the expressive value of the author´s metatexts and the peculiar “bAnálne texty“ (“banal/anal texts“) are supported by use of unusual materials. There are chosen raw-like materials and individual graphical methods.

Since the beginning of the 90-ies there have been created cord with stamping as well as sand with sunbathing (UMENIE, 1992-1992; POPOL (V), 1991), rolled up and bound textile (SVETLOVEC; HROBONJOUR, both 1992), photogravure by coins (WEAST; HEART, both 1992/1993) and works like that. After year 2000 there comes recycled waste made of ground coins or their dust (WETRUSTIN, 2003-2007; MONEYENOM, 2003), polyurethane foam (bAnalny text, 200-2003, HOWMONEAYTREES, 2003-2007), asphalt, ink and acryl on the preparation paper (VYMYVANIE, 2004; EINEMU, 2004), oil preparation of the canvas back side while making the pigments soak (Umenie kradnúť, 2004; TREPTOMACHIA.DE – WARTERAUM, 2006-2007), etc.

The wide cycle of works named Treptomachia (since 2004) is the masterpiece of Blažej Baláž´s textual research in which there are successively ranked nine-letter words on 3x3 square screen. In the horizontal texts the text “decomposes“ the picture and overlaps it like a branded mark. In this case, however, the picture splits up the text and breaks its linearity. The positioning and codified chaning of signs are disintegrated. They are replaced by a multidirectional mosaic of textual structures, many new words and readings (e.g. WARTEZEIT, 2006-2007 and a set of words: war, wart, warte, art, teze, zeit, it).

The author creates large-scale textual walls or linguistic collisions, in which neighbouring letters create new ways of reading and coining words on the horizontal and vertical axes in different languages (How to domesticate the English language – ORRECT, 2006). This military linguistic order and a random encounter in the “Babylon“ of languages create a strong inner polyhedron of meanings and associations. There is created an opticaly scatterred setting of letters or a revealing intellectual cipher aimed at decoding layered signs and words.

This game of liberated letters brings a new epoch of Baláž´s textual figures and characterizes his pictorial syncretism (linking, overlapping, multiplying of languages, intersection of various elements and ideas) and his signed “confession“ that after Modernism and Post-Socialist period this is a unique art in our “native“ Central European environment (PRIZNANIE, 2003; PERIFERIA, 2003; FRUSTRACIA, 2004; OSTEUROPA, 2006-2007; POSTHUMAN, 2006-2007).

b.skid

---------------------------------------------------------------------------------------

BESKID, V. 2007. Textové polia so signatúrou BB. In BESKID, V. – GAJDOŠ, R. 2007. Blažej Baláž : TEXTY 1988 /2007. Trnava : Na východ od raja, Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, s. 5 – 14  [50 s.]

TEXTOVÉ POLIA SO SIGNATÚROU BB




V priebehu posledných dvoch desaťročí (1988-2007) slovenský umelec Blažej Baláž programovo a dlhodobo pracuje v oblasti post-konceptuálneho textu, čím prináša ojedinelý príspevok do práce s textom vo vizuálnej kultúre nielen v slovenskom prostredí. Popri grafike, maľbe, objektoch a inštaláciách, tvorí jazyk  a jeho „textové vzorce“ dominantnú sféru jeho súčasného smerovania a výskumu. Písmeno, slovo, text a ich permutácie sa stávajú  nutnou výtvarnou výbavou jeho obrazov. Absorbujúc konceptuálnu lekciu umenia,  Baláž uplatňuje predovšetkým analytické postupy, racionálne de-konštrukcie   textových a obrazových štruktúr. Preferuje nemimetickú maľbu s redukciou znakových systémov a koncentrovanou výpoveďou.

Tento sémantický výskum jazykových jednotiek a množín prináša so sebou neustále narážanie, tvrdý stret  – so svetom, so spoločnosťou, s umením. V tomto náraze a napätí autor zaťato „vypaľuje“ na plátna svoje písmená, slová a znaky.

Od začiatku ide o zjavné narážanie na hranice samotného obrazu, na odlišné definovanie obrazovej kultúry. Baláž programovo rozpracúva neobrazový vizuálny modem, kde funguje napätý prevod z obrazového na alfabetické kódovanie a opačne. Obraz už nie je budovaný ako tradičná figurálna scéna, obrazové javisko príbehu s priestorovou ilúziou. V tomto prípade „maľba textom“ stáva sa otvoreným poľom, stenou, vývesným štítom, na ktorý sa premieta textová štruktúra. Tak vzniká konceptuálna „druhá koža“ maľby, isté vizuálne rozhranie, kde obraz a text spoluúčinkujú.

Balážove vybrané textové vzorce znamenajú neustále narážanie na hranice jazyka, mnohoraké ohmatávanie jeho územia v obrazovom poli. Text je tu aktívnym prvkom, on je katalyzátorom významu aj  výtvarného podania. Nakoniec ide o narážanie aj na hranice prekladu, prepis dvoch paralelných svetov - obrazových a textových znakových systémov.

V každom prípade Baláža poháňa neustále hľadanie a formovanie jasného poriadku v systéme sveta a obrazu,  stále tá istá grafická „guttenbergovská posadnutosť“ – vytvoriť pevný základ, silnú matricu a vtlačiť ju svetu: potvrdenie, dokument doby, razba i rezba.

Jeho analyticko-kritické spôsoby uvažovania prinášajú vedomú kondenzáciu: zhusťovanie, stlačenie aj „skvapalnenie“ súčasnosti do razantných, priamočiarych výrokov.

Baláž formuje osobité uchopenie sveta cez uchopenie slova, prostredníctvom metatextov vytvára intelektuálne diskurzívne pole na ploche maľby.

Najprv dominuje jedna graféma, vybrané písmeno či dialóg dvojice (napr. Čierna kresba – „Z“, „X“, 1989; M+B, 1991; AH, 1991).Potom sa kľúčovým hráčom stáva slovo. Ono je jazykovou jednotkou, kódom informácie so zabudovaným obvodom významov. Slovo je konštatovaním, výzvou, apelom  a úderom niekoľkoslabičnou päsťou. Jedno slovo je intelektuálnou hrou, poetickou metaforou, jedno figurálnou básňou. Vzniká trochu tautologické rozprávanie: „lov na sLOVo“ so svete, kde vládne „IDEATH“ (1992/93).

Naformátovaný SlovObraz sa tak objavuje v podobe komentára – to znamená stoické g-losovanie, preberanie, či vytrhávanie slov z reklamných materiálov, bankových letákov, formulárov, časopisov až po prisvojovanie si novinových titulkov a správ ( MASINERIA, 2004; IDEOLOGIA, 2003; Neverím bankárom, 2006; DEPRESION, 2006; TREPTOMACHIA.SK – SME  (Unavená demokracia a svieže porozumenie moci), 2004).

SlovObraz vystupuje ako imperatív, etický výkričník a „umenie svedomia“. Na scéne stále pochodujú verzálky a ich heslá. Vojna slov je zároveň vojnou svetov. To umožňuje Balážovi otvorene až sarkasticky reagovať na politicko-spoločenskú situáciu dneška, vyhrotenejšie pomenúvať  súčasný sociálny kontext ( DEMOCRAZY, 1991/92; POLETIKA, 1993; CELEVRITI, 2004; TOTOJEZIVOTPRESVINE, 2006/07).  Tieto grafémy, novotvary trefne poukazujú na používanie a zneužívanie textu v ideologickom rámci – premenu ideí na vyprázdnenú frázu, slogan, nástroj moci.

SlovObraz nastoľuje spochybnenie špinavých peňazí a špinavých praktík, nahlodanie ne-moci peňazí a umelých autorít a celebrít. Obraz sa vytvára pomocou aparatčických pečiatok (Dôverné 1-2, 1991), komponovaním opílených mincí a ich prachu (Geld macht frei, 2001; ClEANMONEY, 2002; GODSAVEUS, 2003; WETRUSTIN, 2003-07), osvojením si novinových nápisov (TREPTOMACHIA.SK – SME I228p15 (Samí čistí ľudia s bielymi rukami), 2004), či sériou osobných atakujúcich listov vládnym predstaviteľom (WART 1-7, 2007).

Tu sa naliehavo otvára aj otázka úlohy umenia a samotného umelca v kultúrne „znečistenom“ prostredí (HEART, EARTH, 1992/93;  Mŕtvy umelec, dobrý umelec, 2001; ARTHIVSTORY, 2003; Umenie kradnúť, Umenie zabíjať, Umenie klamať, triptych 2004; TREPTOMACHIA.SK – SME I228p11 (Umelcova koža nie je na predaj), 2004).

V tomto procese pomenovania veci, v spojitých nádobách Obsadenia, Omastenie a Očistenia (názvy diel z roku 2005), výpovednú hodnotu metatextov a osobitých „bAnálnych textov“ autora silne podporujú aj použité netradičné materiály. Surové vyznenie zvolených surovín a individuálnych výtvarných postupov.

Od začiatku 90. rokov zaznamenávame  špagát s pečiatkovaním, aj  piesok s opaľovaním ( UMENIE, 1991-92; POPOL (V), 1991), stočené a zviazané textílie (SVETLOVEC; HROBONJOUR; oba 1992), hĺbkotlač mincami (WEAST; HEART, oba 1992/93) a pod. Po roku 2000 pribúda  recyklovaný odpad z opilníkovaných mincí, či ich pilín ( WETRUSTIN, 2003-07; MONEYENOM, 2003), polyuretánová pena (bAnalny text, 2000-03, HOWMONEYTREES, 2003-07), asfalt, tuš a akryl na preparovanom papieri

(VYMYVANIE, 2004; EINEMU, 2004),  olejové preparovanie plátna zo zadnej strany s ponechaním presakovania pigmentov (Umenie kradnúť, 2004;  TREPTOMACHIA.DE – WARTERAUM, 2006-07) atď.

Vrcholným momentom na ceste za  výskumom textu je rozsiahly cyklus prác pod názvom Treptomachia (od roku 2004), kde Blažej Baláž radí za sebou deväťpísmenové slová v štvorcovom rastri 3x3. Kým v prípade nosných horizontálnych textov text „rozkladá“ obraz, prekrýva ho ako vypálené znamenie, v tomto prípade obraz rozbíja text, ide proti jeho lineárnosti. Ukladanie znakov, ich kodifikované reťazenie sa rozsypáva. Nahrádza ho viacsmerná mozaika textových štruktúr, množstvo nových slov a čítaní (napr. WARTEZEIT, 2006-07 a množina slov: war, wart, warte, art, teze, zeit, it).

Autor potom vytvára veľkoformátové textové steny, lingvistické strety, kde susedstvo písmen vytvára horizontálne a vertikálne nové a nové možnosti čítania a tvorby slov v rozličných jazykoch (How to domesticate the English language – ORRECT, 2006).  Tento vojenský lingvistický poriadok slov a náhodné stretnutia v „babylone“ jazykov tvoria silný vnútorný mnohosten významov a asociácií.  Vzniká  opticky „rozptýlené“ prostredie písmen,  objavná intelektuála šifra  s nutnosťou  dekódovania vrstviacich sa znakov a slov.

Táto šachová partia oslobodených písmen prináša nové vykročenie v Balážových textových vzorcoch a zároveň dokresľuje jeho  obrazový synkretizmus (spájanie, prekrývanie,  zmnoženie jazykov, kríženie rôznorodých prvkov a ideí) a autorovo signované „priznanie“, že ide o osobité umenie po moderne a po koncepte v  post-socialistickom období  v našom „rodnom“ stredoeurópskom priestore (PRIZNANIE, 2003; PERIFERIA, 2003; FRUSTRACIA, 2004; OSTEUROPA, 2006-07; POSTHUMAN, 2006-07).


b.skid