-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

BĽABOT A BOJ

Brno, Galerie Kabinet, 5.4. – 12.5.2006

Dielo Blažeja Baláža (1958), s ktorým sa český divák mohol stretnúť napríklad na IV. Novom zlínskom salóne (viz Ateliér č.16-17/05), je v slovenskom kontexte jedným z mála, ktorý vykazuje precíznu systematiku práce s textom a dokazuje, že rovnako ako vo vizuálnej, tak sémantickej zložke tohto fenoménu je stále možné sa dopracovať k novým vyjadreniam a posunom. Už v predchádzajúcich obdobiach svojej tvorby reaguje na flexibilitu domáceho jazyka a jeho submisívnosť voči západnej kultúre dominantne z pozície intertextuality a lingvistického synkretizmu. Takouto manipuláciou sa rozširuje konotačná sieť a vzniknuté makarónske texty typu GODSAVEUS, HAPPINESS, WETRUSTIN, či palindromové MONEYENOM, determinované deviatimi grafémami, vystupujú ako samostatne kódované entity s polysémantickým odkazovaním na ich čítanie.

V Brne sa autor prezentuje v expozícii Treptomachia.Sk, ktorá predstavuje vyvrcholenie jeho doterajších „investigations“. Napriek gramatickému vyčisteniu deväťgrafémových slov a odpútania sa od makarónskych špekulácií ich posunom do spisovného jazyka, nedochádza k negovaniu jeho signifikantnej polysémantickosti. Tá v tomto diele nastáva enumeratívnym zaznamenávaním slov (čiastočne referujúcom k archetypom konceptuálneho umenia Romana Opalku, či On Kawaru) na jednej strane a hľadaním nových vlastných obsahov týchto slov na strane druhej, deklarovaného vyňatím vždy jedného slova ako určitej formy panoptikálnej konfrontácie makro a mikroštruktúry, referujúcej k samotnému názvu diela. Paralelná je alúzia na dielo Josepha Kosutha Zero and Not, kde však negácia vzniká lineárnym preškrtnutím, zatiaľ čo u Baláža je takéto prečiarknutie tvorené paradoxom, stvoreným na platforme činnostného slovesného podstatného mena v konfrontácii s jeho koncovkou, evokujúcou gramatický zápor. Takto nastavená sémantická dekonštrukcia, ponúkajúca mikrosimulakrá jednotlivých slov, je markantná v celom asociačnom poli inštalácie a dokazuje, že postkonceptuálne umenie Blažeja Baláža nie je len hravým bľabotaním.


Roman Gajdoš



Bľabot a boj, page 5 – Roman Gajdoš: The Blab and the Fight (exhibition, Brno, Galerie Kabinet / Cabinet Gallery, 5.4. – 12. 5.2006)

Slovak artist Blažej Baláž (1958) has systematically worked with the text. In Brno, he presents his project, entitled Treptomachia.Sk, that represents the culmination of his „investigations“ of semantic deconstruction. His works evidence that the post-conceptual art is worthy of attention.