----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
JENOM MONEY A TEXT
Košice, Východoslovenská galéria, 21.6. – 22.7.2007.
Žilina, Považská galéria umenia, 13.9. – 14.10.2007
Retrospektívna výstava trnavského výtvarníka Blažeja Baláža prináša širokospektrálny pohľad na autorovo snaženie v oblasti postkonceptuálnej práce s textom. Koncepcia, rámcovaná týmto fenoménom, poukazuje na variabilitu možností výtvarného textovania a hľadania nových polôh vizuality.
Programové upriamenie pozornosti Balážovej (1958, viz. Atelier č.11/97, 6/01, 21/03, 16-17/05, 8, 24/06) tvorby na text môžeme determinovať poslednými dvomi dekádami. Začiatkom 90. rokov vznikajú horizontálne texty, ešte rešpektujúcu klasickú konceptuálnu polohu lineárneho čítania (RAZ, DVA, AH, OHEŇ, POPOL), od ktorých autor postupne hľadá odklon a definuje vlastné horizontálno-vertikálne štruktúry s prísnym geometrickým radením deväťgrafémových slov (WETRUSTIN, GODSAVEUS). Ide tu o systém radenia, definovania nových morfematických kontextov a ich zapájanie do jazyka. Toto uvažovanie vrcholí vizuálnym rozbitím grafémy a jej funkčným rozptylom vo veľkorysom diptychu TREPTOMACHIA.EN-A/How to domesticate the English language a TREPTOMACHA.DE-B/How to domesticate the German language, kde počet farebných polí, na ktoré je každá graféma segmentovaná, zodpovedá počtu slov, ktoré do seba danú grafému inkorporujú. Textotvorba ako výtvarný proces je u Baláža otázkou intelektuálnej skúsenosti, historickej a kolektívnej pamäti s jej aurami a traumami. Intertextové presahy a súčasná informačná vágnosť tvoria základnú platformu pre makarónske texty (HROBONJOUR, SVETLOVEC, POLETIKA), ktoré vznikajú kumuláciou slov alebo ich častí z rôznych jazykov do jednoliateho celku. Ten má schopnosť spätnou analýzou, štiepením na najmenšie jednotky znova odhaľovať pôvodné parciálne základy, ktoré týmto procesom už vstúpili do nového kontextu. V triadických geometrizmoch nastáva posun od od úderného rezonovania truizmov, či konceptuálnych právd viac smerom k matematickej ako lingvistickej logike, viac k systematickému skladaniu ako konceptuálnej slovnej hračke, čím vznikajú odkazy pri klasickom horizontálnom definovaní textu mnohokrát prakticky nepostrehnuteľné (text MONEYENOM – čítaj many jenom – je napríklad vo vertikálnom rozložení obohatený o anglické men a maďarský zápor nem). Dekomponovanie slova, rovnako ako aj jeho skladanie, tu nastáva práve definíciou nového systému, deliacej štruktúry, ktorá tvorí hraničné mantinely, v rámci ktorých autor sám sebe vytvára pravidlá pohybu.
Paradoxne dôležitého súputníka Balážovho výtvarného myslenia tvorí práca s materiálom. Tá úzko súvisí s technikou, ktorú autor používa pri realizáciách. Ide o kumuláciu, ktorú využíva v troch základných rovinách – sémantickej, vizuálnej, a fyzickej. Sémantická rovina zodpovedá myšlienkovému zhusteniu, stlačeniu výtvarnej výpovede do jedného slova, redukcii vetného celku na jednotlivé morfémy.
Problematiku kumulácie vo vizuálnom poli je okrem markantných pozícií hromadenia materiálu potrebné zadefinovať v širšom kontexte, do ktorého vstupuje spomínaný vizuálny rozklad grafém v posledných dielach. Ten je determinovaný farbou, ktorá tvorí vizuálny kľúč, ako aj optické ladenie celého obrazu. Nadväzovaním na kumuláciu a materiálovosť je zapájanie mincí a ich pilín do výtvarného diela. Okrem včlenenia prvkov mimoumeleckej reality a prisúdenie im spiatočnej novej, umeleckej hodnoty, je v tomto bode dôležitý moment popretia základnej filozofie konceptu ako radikálnej dematerializácie diela. Vedomá deštrukcia a peňazokazectvo vystupujú v Balážových dielach paralelne s otázkami hodnôt a ich vlastnej mocenskej pozície v umeleckom svete (GELD MACHT FREI, GELD MACHT KUNST).
Roman Gajdoš
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
