--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SLOVENSKÁ GRAFIKA 20. STOROČIA

Kap. 10, Poslucháči Albína Brunovského, s.195

Okrem spomínaných poslucháčov Albína Brunovského a ďalších autorov rozvíjajúcich v mnohom postmodernu, je potrebné spomenúť ešte niekoľko ďalších autorov. Blažej Baláž (žiak Oresta Dubaya) vo svojej staršej tvorbe tvorí akési predimenzované bytosti – monštrá, zveličené portréty tých vlastností, od ktorých sa morálny človek s pohŕdaním odvracia, pristupuje až k ich anatomickému skúmaniu. Ak je na jednej strane jeden obraz či portrét, na druhej strane sa snaží zachytiť niekoľko podôb človeka. Baláž rieši tento problém otvorením ďaľšieho priestoru vo figúre, v ktorom tvorí mnoho modelových situácií. Čoskoro opúšťa tento model prístupu a nadväzuje na tradíciu grafiky na pomedzí štruktúry a frotáže napríklad využívaním odtlačkov rôznych mincí. Prítomný je aj fenomén moci, všadeprítomný mamon, od čoho sa opätovne posúva k interpretácii slovenských mýtov v ich novej podobe. Ako jeden z mála v špecifickej podobe rozvíja odkaz slovenského ľudového umenia. Novými sú aj jeho experimentálne grafické listy realizované už na samom konci 90. rokov, predovšetkým meditatívne Mandaly, tvorené z pilín mincí, ako niečo dočasné a nestále.

Kap. 14, Počítačová grafika, s. 285

Nové postupy počítačovej grafiky môžeme nájsť v tvorbe Roberta Urbáska prelínaním jednotlivých geometrických motívov a zmnožovaním konkrétnych prvkov. Digitálnej grafike sa venuje viac autorov, i keď u mnohých digitálna grafika netvorí ťažisko ich tvorivého programu, ako napríklad Stanislav Balko, Blažej Baláž, Anton Čierny, Pavlína Fichta Čierna, Roman Galovský, Patrik Kovačovský, Robert Makar, Miroslav Nicz, Petra Nováková – Ondreičková, Veronika Rónaiová, Juraj Poliak, Maroš Rovňák, Stanislav Stankóci a mnohí ďalší, digitálnu grafiku však viacerí spomínaní autori výraznejšie rozvíjajú až po roku 2000.

Kap. 16. Záver, s. 304

Ak sa obzrieme do histórie slovenskej grafiky 20. storočia, uvedomíme si aj fakt absolútnych zmien autorských koncepcií u viacerých autorov. Zo staršej generácie to bol napríklad Alojz Klimo s jeho premenou od rustikálnych tvarov po geometrickú abstrakciu, Orest Dubay smeroval k op artu, či Milan Dobeš, ktorý od maľby postimpresionistických mestských zákutí sa dostal až ku geometrickej abstrakcii. Rovnako stredná či maladšia generácia, ako napríklad Blažej Baláž od rozvíjania Brunovského tradície dospel až k neokonceptuálnym aktivitám...


Ivan Jančár