--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SLOVÁ AKO VIZUÁLNY KÓD

V stredu 5. apríla sa uskutočnila v Galérii Kabinet v Brne vernisáž výstavy Blažeja Baláža (1958) pod názvom TREPTOMACHIA.SK z rovnomenného a široko rozvetveného cyklu autorovej jazykovednej práce. Nasledovala krátko po otvorení výstavy Jiřího Valocha (1946) Slova jako slova v Galérii u Dobrého pastýře. Autori si výstavy otvorili vzájomne, boli teda súčasne i kurátormi. „Dvojvýstava“ týchto postkonceptuálnych osobností je na výtvarnej scéne aktuálnym prejavom pestovania česko-slovenských vzťahov a v tomto prípade aj cieleným stretnutím dvoch príbuzných konceptov narábajúcich s jazykom – textom – slovom.

Blažej Baláž s Jiřím Valochom spolupracovali už v roku 2002 na výstave nazvanej Nový koniec maľby (s medzinárodnou účasťou), ktorej projekt vypracoval Blažej Baláž a kurátorsky ju zastrešil Jiří Valoch, významný český teoretik umenia a umelec (dlhé roky pôsobiaci v Dome umenia v Brne). J. Valoch sa podieľal taktiež na texte monografie Blažeja Baláža z roku 2003 a obdobne i na monografiách ďalších slovenských výtvarných osobností ako M. Urbásek, K. Bočkayová, M. Bočkay a R. Sikora. Spomínaný fenomén reflektuje dlhodobý Valochov záujem o slovenské výtvarné umenie, ktoré bolo v časoch spoločnej republiky prirodzene spojené s Českou republikou. Dodnes tento jedinečný kritik prispieva ku kultúrnemu povedomiu na našej výtvarnej umeleckej scéne.

Teraz však späť k Blažejovi Balážovi, skúsenému pedagógovi (pôsobiacemu na Katedre pedagogiky výtvarného umenia PdF TU) a autorovi strednej generácie slovenského výtvarného umenia. Jeho jazyková sieť pod názvom TREPTOMACHIA.SK je vytvorená digitálnou tlačou. Ide o výrez z rozsiahleho výskumu autora v oblasti viacerých jazykov (slovenčina, angličtina, nemčina, francúzština...), následne ich vzájomné prelínanie i dekonštruovanie. V tomto prípade dominuje slovenský jazyk, napovedá o tom koncovka samotného názvu diela – SK. Slová, presnejšie slovesné podstatné mená začínajúce písmenom O a končiace koncovkou NIE, sú systematicky členené do troch sekvencií po tri grafémy. Inak povedané ide o geometrické usporiadanie slov, v ktorých sú písmená v počte 3 x 3, vždy deväť grafém (1 slovo). Stretávame sa s ním už v predchádzajúcej tvorbe (WET/RUS/TIN alebo HAP/PIN/ESS), kde autor ponúka nový spôsob čítania, zmnoženie informácie, metatext v podobe jazykovej hry. V TREPTOMACHII Baláž objavil v slovenskom jazyku prostredníctvom vedeckého prístupu skríženého pseudovedou či lingvistickou štatistikou až 235 slov spĺňajúcich uvádzané parametre. Časť série slov zoradených do jednej línie sa odvíjala v dĺžke niekoľkých desiatok metrov, pričom jazykovedná geometrická makroštruktúra vystupuje na pozadí mikroštruktúry uvádzaných znakov. Slová akoby „mantrované“ naznačovali akési odpočítavanie (obdoba ku konceptu R. Opalku, príp. O. Kawaru), dostávali sa do nečakaných vzájomných vzťahov, tvorili súčasne významové i asociačné pole. Inštalácia vizuálne uzatvárala výstavný priestor v rámci chladného minimalistického gesta.

Ak chceme preniknúť k podstate lingvistickej práce s komplikovaným názvom TREPTOMACHIA.Sk je nevyhnutné uviesť v skratke vývoj, ktorým B. Baláž dospieva k novým východiskám tvorby. Autor pracuje s textom od konca 80. rokov v rôznych rovinách, modifikáciách a technikách. Prechádza médiom maľby (Geld macht frei, 2000), materiálovej grafiky (Hexameter, 1995), objektu či inštalácie a s nadšením sa posúva do sféry súčasnej digitálnej tlače. V tomto prípade však tvorivý proces nepripúšťa manipulácie predchádzajúcich makarónskych textov (GODSAVEUS, MONEYENOM a ďalších novovytvorených slov – neologizmov) s charakteristickou viacvýznamovosťou, príznačnou pre postmodernu. Neologizmus sa vynára jedine v samotnom názve vystavenej inštalácie. Skladá sa z dvoch významových koreňov – trepto ako trepanie či dokonca bľabot v spojení s anglickou predložkou to – k, do a machia – slovo gréckeho pôvodu vo význame boj. Tento „zápas ľahkých, rýchlych, repových slov“, toto „trepanie do boja“ je pevne zviazaným systémom, ktorý je určený abecedným poradím spisovných slov. V konceptuálnej rovine nás autor cez jednotlivé významy posúva k hlbším, novým obsahom, pričom kontinuálne čítanie textu odkrýva záhadné konotácie a pamäťové vrstvy slovných zostáv. Činnosť, ktorá vyplýva priamo zo slovesných podstatných mien, Baláž popiera ich vlastnou koncovkou NIE. Vyjadrenie záporu nie je kosuthovským gestom preškrtnutia významu, ale jasným neoddeliteľným NIE. Týmto predostiera paradox – spochybnenie činností, procesov, toho, čo sa stalo – nestalo (OBSADENIE), a toho, čo človek môže uskutočniť – neuskutočniť s obsahovou väzbou na minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Ide o fikciu alebo skutočnosť, ako to vlastne v živote chodí?

Postkonceptuálne dielo Blažeja Baláža reflektuje udalosti z bežného i umeleckého života, ale je i nadstavbou zviditeľňovania fenoménov, pretože zároveň citeľne kritizuje a ironizuje. Autor počas tvorby citlivo a aktuálne transformoval svoj vizuálny jazyk, počnúc líniou materiálovej grafiky, vzdaním sa rukopisu v početných akumuláciách, až dospel k jasnej konceptuálnej práci s textom, ktorou obohatil prvotné zámery konceptuálneho umenia zo 60. rokov (J. Koller). Samostatným dielom sa stáva význam, obsah vyjadrený novovytvoreným slovom alebo sériou racionálne usporiadaných slov. V koncepte konceptu zakotvil s osobitým prístupom a podobný výstup ťažko nájdeme u niektorého zo slovenských autorov.

Valochovu výstavu Slova jako slova otvoril v ten istý deň v Galérii u Dobrého pastýře pre zmenu Blažej Baláž v spolupráci s Romanom Gajdošom (doktorandom PdF TU). Valochova domáca brnianska pôda takto doslova nasiakla postkonceptuálnym jazykom, ktorý vizuálne zrástol s podlahou výstavného priestoru, keďže autor lepil plotrom vyrezané písmená priamo na parkety. Pošliapané slová, nemo vibrujúce významy späté so „slovom ako slovom“ s príznačnou tautológiou a vymedzením pojmu, sú istým rezultátom celého autorovho diela. Myšlienkové procesy, ku ktorým nás autor odkazuje nám objasňujú hranice samotného jazyka a zároveň ho presahujú, siahajú za sugestívne osobité hranice jazykových možností. Valochovo dielo by si však pri príležitosti autorových šesťdesiatin zaslúžilo úctyhodný a veľkorysý priestor na retrospektívnu výstavu.

Otvorenie „dvojvýstavy“ postkonceptuálneho umenia bolo zavŕšené živou diskusiou autorov s divákmi. Početne sa jej zúčastnili študenti FaVU VUT v Brne, vysokoškolskí pedagógovia P. Veselý, J. H. Kocman, V. Stratil, z domácej výtvarnej scény P. Rudolf a M. Šejn z AVU v Prahe. Atmosféru vo výstavných priestoroch bolo možné „nasávať“ do 12. mája 2006.


Ivana Tomášová